Leguán zelený a jeho chov

Čeľaď leguánovité (Iguanidae) aktuálne zahŕňa 9 rodov. Do rodu Iguana (Laurenti, 1768) dnes zaraďujeme len jeden druh. Z celej čeľade najväčší a z hľadiska chovateľstva najbežnejšie chovaný druh, leguán zelený – Iguana iguana (Linnaeus, 1758). V rámci medzinárodného dohovoru o obchode s ohrozenými živočíchmi je zaradený do prílohy CITES II(B).

Aj keď podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 47/2013 ho radíme do zoznamu druhov, na ktoré netreba viesť evidenciu a nepodliehajú registrácii, na základe vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 143/2012 ho radíme medzi nebezpečné živočíchy. Podlieha tak povinnosti zaevidovať sa v mieste príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Zo skúseností však viem, že túto povinnosť si plní len veľmi malé percento chovateľov. Drvivá väčšina to považuje za zbytočnú byrokratickú záťaž. Je však na rozhodnutí každého z chovateľov, ktorou cestou sa chce vybrať.

Charakteristika

Leguány zelené (Iguana iguana) sú mohutné, silné a veľmi inteligentné jaštery (Sauria) s dennou aktivitou. V zajatí dokážu rozoznať svojho majiteľa, sú spoločenské a veľmi zvedavé. Dospelý samec môže dorásť do dĺžky aj viac ako 2 metrov, pričom dve tretiny tejto dĺžky tvorí chvost.  Pri tejto dĺžke samce dosahujú hmotnosť vyše 10 kg. Pri takýchto parametroch v čase ruje dokáže byť pre človeka nebezpečným zvieraťom aj inak kľudný jedinec. Ja osobne som takýto veľký exemplár presahujúci 2 metre videl len pár krát. Jedná sa totiž o veľmi ojedinelé prípady.

V priemere dorastajú do 1,5 – 1,8 metra s hmotnosťou okolo 5-7 kg. Samce sú väčšie, teritoriálnejšie. V zajatí preto neodporúčam chovať skupinu viac samcov a samíc pohromade, môže to mať veľmi negatívne dôsledky. Pokiaľ by sa chovala len skupina samcov, môže sa stať, že niektoré samce budú submisívnejšie a môžu sa navonok prejavovať ako samice. Takéto správanie je známe aj z pozorovaní tohto druhu vo voľnej prírode. Medzi ostatnými samcami v skupine zase môže dochádzať k zápasom a nepríjemným zraneniam. Samice sú o niečo menšie, častokrát kľudnejšej povahy. Samice majú viac zavalité telo v porovnaní so samcami. V skupine viac samíc si vytvárajú hierarchiu a taktiež môže dôjsť k zraneniam, málokedy však až tak závažného charakteru ako pri samcoch. Samce majú  výraznejšiu, masívnejšiu hlavu s výrazným vakom v hrdla a väčší lalok, výrazné stehenné póry. Pri koreni chvosta sú u dospelých samcov viditeľné hemipenisové kapsy, v ktorých majú uložený párový pohlavný orgán. Samce môžu mať na chrbte výrazne väčšie ostne.  Mäsitý jazyk majú uspôsobený k príjmu potravy. Chvost majú dlhý a silný, v čase nebezpečenstva ho používajú na obranu. Mohutné silné končatiny zakončené ostrými pazúrmi im slúžia k dobrému lozeniu po korunách stromov. Leguány sa pri dobrých podmienkach môžu v zajatí dožiť aj 30 rokov.

Výskyt

Leguány zelené môžeme vo voľnej prírode vidieť v tropických oblastiach strednej a južnej Ameriky. Ako nepôvodný druh sa dnes vyskytuje na Floride.

Chov

Chov leguána zeleného je náročný na priestor. Ide o veľké zviera, ktoré žije v korunách stromov. Preto by sa tomu mali prispôsobovať aj podmienky v zajatí. Najväčšiu chybu chovatelia robia pri výbere priestoru. Často krát sa chová v malých nevyhovujúcich priestoroch. Pre dospelého leguána treba terárium orientované na výšku o rozmeroch aspoň 2 metre výška x 1,5 metra šírka x 1,5 m hĺbka. Ideálne je, aby terárium tak povediac rástlo s leguánom. Nie je vhodné umiestniť mláďa hneď do veľkého priestoru. Mláďatá sú častokrát potom stresované a dlho sa aklimatizujú. Terárium musí byť členité, s viacerými možnými výhrevnými bodmi. Lokálna teplota výhrevu by mala cez deň dosahovať aj vyše 35 st. C. Teplotu v priestore sa potom snažíme držať na úrovni 25-30 st. C. s nočným poklesom na 22 st. C. Terárium musí byť vybavené zdrojom s UV A a UV B pre správny vývin zvierat. Leguáni sú dobrí plavci a radi sa okúpu a ochladia vo vodnej nádrži, kúpanie pomáha aj pri vyprázdňovaní a hydratácii. Rosenie zabezpečujeme denne.

Do terária osadíme pevné konáre na šplhanie. Ďalej umelé rastliny, z ktorých zvyknú olizovať rosu. Pri mláďatách je vhodné umiestniť do terária aj viac úkrytov. Pokiaľ chováme skupinu so samcom a samicami, musíme mať okrem dostatočne veľkej chovnej ubikácie, v zálohe aj rezervné teráriá pre potreby oddelenia zvieraťa. V čase ruje bývajú samci, ale aj samice medzi sebou agresívne a môžu si spôsobiť nepríjemné poranenia. Niektorí chovatelia v letných mesiacoch využívajú externý klietkový chov. Vonkajšiu ubikáciu je vhodné skonštruovať pomocou kombinácie materiálu – drevo a pevné pletivo. Ideálne spraviť externé terárium z polovice drevené, pre prípad potreby tieňa v extrémne horúcich dňoch a druhá polovica pletivová časť pre využívanie prirodzeného slnečného žiarenia a tepla. Klietka musí byť dostatočné pevná a vnútri obohatená o silné konáre a umelé rastliny. Na dno je vhodné umiestniť nádrž s vodou. Chovatelia, ktorí nemajú možnosť zabezpečiť externý výbeh, môžu chodiť s leguánom na vôdzke. Treba však mať na pamäti, že na takýto spôsob nie je vhodný každý jedinec.

Kŕmenie

Leguán zelený (Iguana iguana) je bylinožravý druh. Pri leguánoch by mala 70-90 % kŕmnej dávky tvoriť buď listová zelenina, alebo rôzne druhy bylín. Ako zdroj zeleného kŕmenia môžeme používať ľadový šalát, rukolu, baby špenát, rímsky šalát, listový šalát, hlávkový šalát, listy púpavy, skorocel, ďatelina, lucerna, čínska kapusta, hlávková kapusta a pod. Zvyšok kŕmnej dávky tvorí sladké ovocie (napr. jablko, hrozno, melón, hrušky, nektarinky, broskyne, marhule, jahody, maliny a pod.), zelenina (mrkva, uhorka, menej paprika, cvikla, rajčiny), kvety rôznych bylín a pod. Súčasťou kŕmnych dávok bývajú aj minerálne prípravky príp. granulované krmivo, ktoré sa pridávajú ako doplnok ku základnej kŕmnej dávke. Pokiaľ predkladáme pestrú a rozmanitú stravu, tak neodporúčam sypať minerály a doplnky výživy pravidelne každý deň, skôr len občas. Niekedy je menej viac.

Rozmnožovanie

Leguány zelené (Iguana iguana) pohlavne dospievajú vo veku 2-3 rokov s dĺžkou tela asi 90 cm. . Pohlavný dimorfizmus je výrazný až zhruba vo veku 2 rokov a od tohto veku sa postupne zvyšuje. Pri mláďatách sa dá pohlavie relatívne presne určiť pomocou sondy. Leguány sú vajcorodé živočíchy. Obdobie párenia sa podobne ako u zvierat vo voľnej prírode vyskytuje od novembra do januára. Gravidita trvá približne 2-3 mesiace. Ako kladisko používame veľký hlboký box so vstupným otvorom, do ktorého sa samica bez akýchkoľvek problémov zmestí.

V prípade autentického napodobenia kladiska z voľnej prírody sa ako vstupný otvor používa napríklad plastová rúrka dlhá aspoň 50 cm. Samica môže naklásť približne 15 až 60 vajec v závislosti od veku, zdravotného a výživného stavu a poradia znášky. Inkubácia trvá v závislosti od teploty 70 – 120 dní. Pri teplote nad 30 st. C je dĺžka inkubácie zvyčajne do 70 dní. Pri rozpätie teplôt inkubácie 28-30 st. C. sa dĺžka pohybuje na úrovni 80 – 100 dní. Pri nižších teplotách pod 26,5 st. C sa môže inkubácia natiahnuť až na 120 a viac dní. Z dôvodu nízkej teploty je v tomto prípade relatívne nízka liahnivosť. Mláďatá po vyliahnutí je ideálne chovať v skupinke – ľahší príjem krmiva v skupine, lepšia adaptabilnosť na vonkajšie podnety, menej stresu.

Autor: Kirchner, R., fotografie: © autor

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *