Pes z útulku – áno, či nie?

Pes v koterci v útulku

Útulky pre psov sú preplnené a praskajú vo švíkoch hlavne v dvoch obdobiach – pri začiatku školského roka, keď deti dostanú za vysvedčenie psíka a po začatí školy sa už oňho nemá kto zaujímať a na nový rok, kedy je psík vianočný darček a po chvíli ho stretne rovnaký osud. Takéto situácie by sa vôbec nemali stávať no žiaľ je to pomerne bežné.

Iný prípad nastane keď sa majiteľovi psa skomplikuje životná situácia a nemôže si z dôvodu napr. sťahovania alebo zhoršenia zdravia psa nechať a nemá sa oňho kto postarať. Je to bolestné rozhodnutie pre majiteľa ale psovi to kompletne zmení celý jeho život. Psy ako svorkové zvieratá potrebujúce žiť v sociálnej skupine (rodina alebo aspoň spoločnosť majiteľa) odlúčením veľmi trpia.

Depresia je bežná hlavne u psov naviazaných na majiteľov, dostavuje sa nechutenstvo, apatia, nespavosť ako u ľudí. Psy s veselou povahou ktoré ľúbia ľudí bez výnimky si ľahko na nových ľudí – pracovníkov v útulku rýchlo navyknú. Žiaľ útulok je nezisková organizácia a nemá dostatočné personálne kapacity na to, aby sa každému psovi niekto dostatočne venoval. Útulky sú preplnené psami a je výhra, ak sa podarí každý deň každého psa zobrať von aspoň na pár minút aby si mohol pobehať a vyvenčiť sa no väčšinou sú len čistené voliéry a na každého psa vystane čas raz za pár dní na vyvenčenie sa. Nie je preto možné spoznať povahu každého psa v útulku dopodrobna. V tejto nedostatočnej možnosti sociálneho kontaktu tkvie základ problémového správania sa.

Psy týmto nedostatkom trpia natoľko, že sa hlavne u citlivejších pováh ľahko vyvinú poruchy správania sa. Najčastejšie sa objavuje separačná úzkosť pri ktorej sa pes na nového majiteľa tak naviaže že nedokáže zvládať samotu a má deštruktívne správanie – trhá a ničí veci, nábytok, neustále kňučí alebo zavíja a dožaduje sa príchodu majiteľa. Najväčší problém je so susedmi. Táto separačná úzkosť sa dá tlmiť medikamentózne a je nutné psíka na pobyt osamote dôkladne privykať odchádzaním najprv na pár minút a postupným predlžovaním doby odchodu.

Pracovníci vedia zhruba povedať o každom psovi či je sociálny, ako sa správa voči iným psom, či je kľudný alebo temperamentný, štekavý alebo tichý. Podľa toho si môžeme vybrať psa takého, ktorý najviac vyhovuje našim požiadavkám. Veľkú skupinu psov v útulku tvoria ale psy ktoré boli odložené pretože ich majiteľ nezvládol. Sú najpravdepodobnejšie agresívne, utekavé, ničia majetok alebo sú tak plaché až útočia.

Mnohé môžu mať poruchy o ktorých nevedia ani pracovníci útulku a dozvedeli sa to až noví majitelia – pes sa javil bezproblémový pri ženách ale na mužov útočil, ďalší pes si nenechal siahnuť na labky, iný útočil akonáhle videl zrolované noviny lebo zrejme nimi dostával bitku atď. Vziať si psa z útulku je najmenej problematické pokým ide o malé šteňatá, u tých je väčšia pravdepodobnosť že ešte traumy nezažili alebo ak áno tak na ne rýchlejšie zabudnú ako dospelé psy. Každopádne by do tohto rozhodnutia mali ísť ľudia ktorí už skúsenosti so psami majú lebo laik + problematický pes je najnešťastnejšia kombinácia a je vysoké riziko, že sa pes do útulku vráti pretože si laik s ním nebude dať vedieť rady.

Keď sa predsa rozhodneme že dáme domov psíkovi z útulku, mala by byť s tým uzrozumená celá rodina. Najlepšou cestou je povedať zamestnancom útulku o akého psíka čo sa týka povahy a vzrastu máme záujem, vyberieme si psa ktorý sa nám najviac pozdáva a ideme s ním na prechádzku aby sme zistili ako sa správa vonku, voči cudzím ľuďom aj iným psom. Ak sa nám pes pozdáva, je veľmi dobré si ho zobrať na skúšku domov do dočasnej opatery a ak usúdime, že to je pre nás ten pravý pes, môže sa stať plnohodnotným členom našej domácnosti.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *